Po mnohých skúsenostiach z kraniosakrálneho ošetrenia ľudí som sa rozhodla vytvoriť na webe priestor pre psychosomatiku.
Psychosomatika je oblasť, ktorá skúma vzťah medzi psychickými a fyzickými procesmi v tele. Zaoberá sa tým, ako emócie, myšlienky, stres a psychické stavy môžu ovplyvňovať fyzické zdravie a prejavy chorôb.
Psychosomatická medicína potvrdzuje vzťah medzi telesným stavom a psychickou, emocionálnou a sociálnou zložkou. Pojem „psychosomatika“ prvýkrát použil nemecký psychiater Johann Christian August Heinroth (1773 – 1843) v roku 1818 vo svojej knihe Učebnica porúch duševného života.
Pri dlhodobom strese, záťaži, preťažení, úzkosti, depresii alebo emocionálnom vypätí dochádza k nerovnováhe v nervovom systéme a následne ďalších častiach tela. Kedže kraniosakrálna terapia pracuje priamo s celým nervovým systémom, je obzvlášť vhodné, ba priam žiadúce venovať dostatočnú pozornosť aj duševnej zložke.

Od momentu, ako som prvý krát položila ruky na človeka, som vedela, že počas kraniosakrálneho ošetrenia sa budem rovnakou mierou venovať ako fyzickému telu, tak aj tomu duševnému.

Príbeh o previazanosti telesného a duševného:

Pamätám si na inštrukcie, ktoré sme dostali od lektorky kraniosakrálneho výcviku, ako postupovať po tele, používať hmaty, ťahy na uvoľnenie kostí, membrán a priľahlých štruktúr. Prechádzali sme priečne diafragmy, ošetrovali sme hornú časti brušnej dutiny a mňa si vtedy zavolala pečeň spolužiačky. Bez dlhého premýšľania som na ňu položila ruku.
Na tomto mieste by som nemala byť, pomyslela som si, takto nám to lektorka nehovorila.
Pozrela som na spolužiakov, ktorý sa už presúvali k hrudnému košu. Ja som ostávala pozadu. Do minúty som však začala pociťovať zmenu. Miesto sa začalo zahrievať. Ani neviem, či reálne, alebo to bol len môj pocit, že na tom mieste, kde mám položené ruky, čosi ožilo. O ďalšiu minútu prišlo bublotanie, podobné ako vo vírivke. Spolužiačka sa začala smiať.
“Cítiš to?” udivene som jej opýtala.
“Hej, niečo sa tam deje,” odpovedala s úsmevom a ponorila sa do seba.
Taktiež ku mne prichádzali emócie podráždenia, hnevu a ako táto osoba často rieši situáciu „hlavou proti múru“. Emócie a správanie, ktoré sa viazali k danému miestu a patrili ošetrovanému človeku. Počkala som niekoľko ďalších minút s plnou pozornosťou, kým celý proces dobehne. Až potom som sa mohla posunúť ďalej.
Neskôr, keď som mala možnosť sa so spolužiačkou porozprávať osamote, potvrdili sa tieto vnemy ako správne. Nové informácie ohľadne prepojenia oslabeného miesta v tele a psychiky jej dávali zmysel a označila ich za cenné.