S láskavým zvolením klientky Adriany uverejňujem záznam z terapie, ktorá prebehla v zime na prelome 2021/2022.
Klientka Adriana rieši strach, je to jej celoživotná téma. Na žiadosť klientky budeme pracovať s kameňmi.
Na jej tému nahliadneme pomocou individuálnej konštelácie, pomôže nám to vidieť skryté súvislosti a dokážeme sa lepšie a z nadhľadu pozrieť na boľavé miesta, o ktorých by bolo inak ťažké hovoriť. Ide o naše prvé spoločné konštelačné sedenie, ktorého Adrianinim cieľom je „zorientovať sa vo svojich pocitoch a myšlienkach a nazrieť pod povrch.“
To, čo klientka hovorí, je v “úvodzovkách a zvýraznené“, zvyšný text kurzívou reprezentuje jej neverbálnu komunikáciu a moje vlastné poznámky.
Dodávam, že toto sedenie nasleduje bezprostredne po ošetrení formou Kraniosakrálnej terapie, čo vytvorilo medzi nami dôverný vzťah a príjemné naladenie na prácu.
***************
Barbora: “Čoho sa budeme dotýkať? Aká je vaša téma?”
Adriana: “Strach..” Téma vyslovená ihneď, klientka vie presne, čo chce riešiť. Pauza. “Tak veru, strach, to je hrozné.” Preciťuje strach. Pauza. “Bože, ja neviem, prečo mám strach..“ Zamyslená. “Prečo sa bojím?”
Barbora: “Aké to je, keď sa bojíte?”
Adriana: Pauza. “Zamrznem. Úplne prestanem rozmýšľať. Môj výkon je minimálny.” Pauza. “Ja dokážem veľa vecí. Myslím, že mám vcelku slušný potenciál, ale ten prekliaty strach ma úplne ochromí. Cítim takú bezmocnosť a aj hnev.” Zúfalý výraz a prudší výdych, sklonená hlava.
Barbora: “Vyberte si prosím jeden kameň, ktorý vás reprezentuje. Toto budete vy.”
Adriana: “Tento zlatý. Ten je dobrý. To som ja.“ Spokojne pokladá na stôl.
Barbora: “Vyberte taktiež strach.“
Adriana: S minimom slov vyberá čierny kameň zastupujúci strach. “Toto.“ Pokladá na stôl, vzdialenejšie od zlatého kameňa.
Barbora: “Pozrite sa na kamene. Aký je medzi nimi vzťah?“
Adriana: “Je medzi nimi silné pnutie, napätie. Kamene sú voči sebe v nepriateľskej pozícii, je tam moja plná pozornosť smerom ku strachu. Nič iné si nevšímam, len ten strach. Nič iné nevidím, len ten strach. Je to strašne silné. Pauza. Ako dva magnety, ktoré sa priťahujú, i keď si od seba udržiavajú vzdialenosť. Pauza. Ja (zlatý kameň) sa vlastne ani nikam nepohnem, bez toho, aby mi bol ten čierny kameň v pätách. Resp. ja sa ani na nič iné nemôžem zamerať, pretože celá moja pozornosť je vztiahnutá na tento (čierny) kameň.“
Barbora: “Budeme hovoriť o nich, o tých kameňoch, čo ste si vybrala.“
Adriana: “Aha, čiže nie “ja”, ale zlatý kameň, dobre.“
Barbora: “Na začiatku ste spomenuli váš potenciál.“
Adriana: “Áno, verím v neho. Som určite schopná. Len sa neustále sabotujem.“
Barbora: “Vyberte, prosím, teda kameň zastupujúci tento váš potenciál.“
Adriana: Vyberá kameň. “Tu je, toto je on, a dám ho tesne vedľa mňa.“ Klientka má na mysli vedľa zlatého kameňa.
Barbora: “Ako sa teraz cíti zlatý kameň?“
Adriana: “Je mu dobre. Toto mu robí dobre. Je silnejší. Toto (klientka ukazuje na kameň – potenciál) musí mať pri sebe. To je jeho súčasť a odtiaľ berie veľa sily. Keď to je blízko zlatého kameňa, ten strach nemá takú silnú pozíciu.” Klientka ostáva v tichosti ďalšiu minútu zmyslami pri kameňoch a až potom dvíha zrak a môžeme pokračovať.
Barbora: “Máte pocit, že by ste chceli ešte niečo pridať, alebo čokoľvek zmeniť?”
Adriana: “Premýšľam, čo je také významné, čo je mojou súčasťou a pýta sa to sem.” Pauza. “Zatiaľ ma nič nenapadá.” Dlhé skúmanie rozloženia kameňov.
Barbora: “Čo vám teraz beží hlavou?”
Adriana: “Nič.. len taký pocit, že by som chcela ten strach udupať, rozbiť. Nemám ho rada. Nenávidím ho. Neviem, čo s ním mám robiť.” Z klientky cítiť bezmoc.
Barbora: “Možno s ním netreba nič robiť. Možno by ste ho mohli preskúmať. Čo je za tým strachom? Akú informáciu skrýva? Môžete si odpovedať: Bojíte sa, pretože…”
Adriana: Pauza. “Že nie som dostatočne dobrá. Nejaké presvedčenie, že nie som dosť dobrá.” Zamyslená.
Barbora: “Je tam ešte niečo?”
Adriana: Pauza. “Áno. Že ma nebudú mať radi. Oni ma musia mať radi. Potrebujem, aby ma mali radi.”
Barbora: “Koho myslíte tým “oni”?”
Adriana: “Ľudia všeobecne.”
Barbora: “Prečo potrebujete, aby vás ľudia mali radi?“
Adriana: “Aby som cítila, že mám nejakú hodnotu. Vtedy budem za niečo stáť.“
Barbora: “Čiže, rozumiem tomu správne, že vaša vlastná hodnota, vaša sebahodnota závisí od toho, či vás ostatní ľudia budú mať radi.“
Adriana: “Áno, tak to cítim.“
Barbora: “Prosím vyberte kameň, ktorý bude reprezentovať vašu sebahodnotu.“ Adriana: “Dobre, moja sebahodnota.”Klientka vyberá drevenú kocku, je to rozdielny materiál od zvyšných kameňov, akoby reprezentoval čosi úplne odlišné z jej sveta. Kocku umiestňuje k strachu a ešte vzdialenejšie od zlatého kameňa.“Je tu pri strachu.“
Barbora: “Je tu správne umiestnená? “
Adriana: “Áno. Ona vôbec ku mne nechce ísť.” Pauza. “Ja by som ju chcela mať.. no, neviem, či by som ju naozaj chcela.. trochu ju chcem, ale že by tam bolo silné puto.. sebadôvera, vnútorná hodnota, tu si cupká.. ani ku mne nepatrí, vôbec sa ku mne nemá..”
Barbora: “Dobre. Takže zhrňme si to, máme tu vás – zlatý kameň, kameň strach, kameň potenciál, drevená kocka predstavuje sebahodnotu. Toto všetko je vašou súčasťou. Chceli by ste v tomto momente ešte niečo pridať?”
Adriana: Pauza. “Nie, myslím, že to najdôležitejšie je už vyložené na stole. A nič ďalšie ma teraz nenapadá.”
Barbora: “Dobre, poďme sa teda posunúť ďalej. Najväčší vplyv spomedzi všetkých ľudí má na nás naša rodina, konkrétne ľudia, ktorý nás vychovali. Poďme teda teraz vybrať kamene zastupujúce vašich rodičov.”
Adriana: “Júj.” Prekvapená novou informáciou a dlhý výdych, keď sa naťahuje za kameňmi. “No dobre. Mama – ružový kameň, otec – tento hnedý.”
Barbora: “Vidím, že ste ich umiestnili stranou od zlatého kameňa. Je to tak v poriadku?”
Adriana: “Áno, tu presne majú byť. Oni sú tak bokom, pozerajú sa, ale nezasahujú. Iba sú.“ Pauza. “Teda ja cítim ich vplyv, ono to nie je tak, že nezasahujú..“
Barbora: “Poďme hovoriť o kameňoch. Dozvieme sa viac vecí.“
Adriana: “Dobre, zabudla som. Ten zlatý kameň cíti, že si niečo tie dva kamene myslia. Že sledujú a hodnotia. “
Barbora: “Rozumiem. Poďme sa pozrieť na jeden z nich. “
Adriana: Berie do ruky ružový kameň. “Mama.“ Obracia ho. Pokladá ho na stôl pred zlatý kameň, nastáva interakcia medzi nimi.
Klientke sa teraz otvára scéna medzi ňou a mamou a nastáva nasledovný dialóg:
Ružový kameň hovorí: “No čo moja, čo by si chcela?” Trochu posmešne, bez reálneho záujmu.
Zlatý kameň: Klientka sa rozplače. “Chcem byť sama sebou.”
Ružový kameň: “Naozaj? Ale veď ty si šikovná.” Nelogická a chladná odpoveď ignorujúca dcérine emócie.
Zlatý kameň: “Mami, ty mi nerozumieš. Ty mi vôbec nerozumieš. Ty si vôbec neuvedomuješ veci. Ty vôbec nevieš súvislosti. Ty si ideš po povrchu so svojím jednoduchým myslením.” Klientka plače.
Ružový kameň: Trochu prekvapená. “Ja ti ustúpim, ak chceš.”
Zlatý kameň: “Ja neviem, rob, čo chceš.” Rezignovane.
Klientka necháva ružový kameň pred zlatým kameňom, stráca záujem o ďalšiu komunikáciu a dlho sa pozerá na ostatné rozostavané kamene a napokon vraví: “Čo teda moja sebahodnota? Nie je tam puto ku zlatému kameňu. Ako ju mám k nemu priblížiť?”
Barbora: “Čo by chcela sebahodnota povedať zlatému kameňu?”
Adriana: “Och, chcela by povedať (túžobne): Pozri aká som krásna! Uvedomuješ si svoju hĺbku? Čím všetkým disponuješ?” Pauza. “Ale ja tam nič také nevidím, že by tam bola nejaké silné puto. Prečo to tam nie je? Prečo to je slabé?“
Barbora: Teraz mám pred sebou obraz, ako sa kocka – sebahodnota zahrabáva do piesku, je tam pochovávaná. Klientke to neoznamujem, aby som nestupňovala prežívanie negativnych emócií. Namiesto toho vravím: “Čo na to vraví ružový kameň – mama, keď sa pozerá na vzťah medzi zlatým kameňom a kockou sebahodnota?
Adriana: Ružový kameň: “Hmm.. vidím, nejako (nezúčastnene).. ale pozerám len.. nejako že by to mnou mávalo, hýbalo, idem radšej sem..” A odchádza spred zlatého kameňa späť nabok ku kameňu – otec.
Barbora: “Ako reaguje kameň – otec?”
Adriana: Berie do rúk kameň – otec a nastáva dialóg medzi ním a zlatým kameňom:
Kameň – otec (úprimne, citlivo): “Mrzí ma to, ako to je. Ale ja s tým nič nespravím. Ty si veľká, ty si s tým musíš poradiť.”
Zlatý kameň: (plačlivo) “Ale ja nie som veľká, ja sa cítim malá. Ja sa cítim ako dieťa, opustené..”
Barbora: “Vyberte prosím kameň zastupujúci vaše vnútorné dieťa.“
Adriana: Vyberá kameň – vnútorné dieťa, drží ho v ruke a hovorí: “Toto je moje vnútorné dieťa. Toto je moje malé, schúlené, nedosýtené vnútorné dieťa, ktoré kľačí na zemi a pozerá nadol. Vraví: Som také samé, strašne som samé. Necítim oporu, neviem, kam mám ísť. Necítim žiadnu lásku ani objatie. Je o mňa postarané v zmysle na, tu máš pitie, jedlo, šatstvo, ale to pre mňa nemá žiadnu hodnotu. Cítim sa nepochopené, nevypočuté.. to, čo vravím, vlastne ani nie je dôležité.” Kameň – vnútorné dieťa pokladá vedľa zlatého kameňa a berie do rúk kocku – sebahodnota a vraví z pozície vnútorného dieťaťa: “Sebahodnota – toto mi je úplne cudzie, toto je neznáma vec, neviem, o čom to tu rozprávate..” A “tancuje” s kockou sebahodnota ďaleho od kameňa – vnútorné dieťa.
Kameň – vnútorné dieťa pokračuje: “Nemám ani silu, aby som vyvinulo nejakú aktivitu. Všetko, čo potrebujem je iba láska, nič viac. Lenže nie je nikto, kto by mi ju dal. Bezpodmienečnú lásku, bezpodmienečné prijatie, bez posudzovania. Tak tu len som, pozerám. Už tak… apaticky. Radšej sa oddialim a uzavrem, aby som už viac nebolo zraňované. Takáto obrana dobre funguje.” Pauza.
“A vôbec si nemyslím, že niekto tú obranu niekedy prelomí, a že sa môžem nasýtiť tej lásky. Už to celé vychladlo. Aj ten pocit na začiatku, čo bol, tá túžba po nabažení sa lásky.. Už ubehla dlhá doba, už som sa zmierilo, je to tak, ako to je.” Rezignovane.
Klientka prenikla k svojmu najboľavejšiemu miestu a poznala pravú príčinu jej strachu. Prebehla katarzia. Dávam jej čas. Keď nadväzuje očný kontakt, overujem, ako teraz túto konšteláciu vníma ona.
Barbora: “Keď sa pozriete na všetky kamene, ktoré máte pred sebou, ktorý vám príde kľúčový v tejto situácii?”
Adriana: “Jednoznačne kameň – vnútorné dieťa. On je priorita čislo jeden. Treba riešiť vnútorné dieťa. Ono je úplne hotové.”
Barbora: “Čo by mu pomohlo?”
Adriana: Dlhšia pauza. “Pýta sa mi sem jedna postava alebo čo to je.. Niečo harmonické, dokonalé.. čo mi bude robiť veľmi dobre. Ale neviem to pomenovať.”
Barbora: “Vyberte prosím zástupný kameň.” Adriana: Klientka vyberá kameň a dlho ho drží v ruke, potom položí do tesnej blízkosti kameňa – vnútorné dieťa a vraví. “Je to ako anjel.. Možno to znie divne.”
Barbora: “Kľudne to môže byť aj anjel. Aké vlastnosti alebo atmosféru predstavuje?”
Adriana: “Anjel sa zaujíma, anjel nesúdi, anjel počúva, anjel prijíma, anjel pohladká, anjel vypočuje, anjel prikývne, anjel akceptuje.” Pauza. Všimnite si, koľkokrát povedala slovo anjel, pretože to pôsobilo ako balzam na dušu. Klientka pokračuje. “U anjela si môžem položiť hlavu, môžem mu padnúť do narúčia a objať ho. Anjel nesúdi, či som urobila niečo dobré, zlé.. Plne ma prijíma. Pôsobí to na mňa neskutočne liečivo.” Pauza. Na klientke je badať uvolnenie.
Barbora: “Čo to vyvoláva vo vašom tele? Ako sa cítite?”
Adriana: “Posilňuje ma to, okamžite sa mi dvíha energia. Prichádza radosť. Ešte stále je tam trochu smútku. Už je tam uvolnenie.”
Barbora: “Je výborné, že ste našli kvalitu, ktorá vás vyvedie von. Čo by to mohlo reprezentovať v reálnom živote?” (Prosím, všimnite si, že nenechávam klientku v spirituálnom alebo fantazijnom svete, ktorý by mohol slúžiť ako náhrada za traumatizujúcu matku.)
Adriana: “Tak to vôbec netuším. Pauza. Možno by to mohla byť terapia. Alebo nejaká osoba, ktorá bude mať na mňa liečivý vplyv. Nejaká činnosť, niečo, čo mi dá pocit, že som akceptovaná, plne prijímaná. A toto musí byť mojou súčasťou na dlhú dobu.”
Barbora: “Vymenovali ste viaceré možnosti – terapia, človek, ktorý na vás pôsobí liečivo, činnosť, kde sa cítite plne prijímaná. Ktorá vám príde ako najlepšie riešenie? K čomu vás to najviac ťahá?”
Adriana: “Neviem, je to také hmlisté, neviem to definovať. Dlhšia pauza. “Vlastne, mne sa zdá, že je to všetko to isté. Potrebujem niečo so sebou robiť, ale sama to nedokážem. Čiže musí tam byť človek, ktorý ma povedie, bude to teda nejaká terapia a to je vlastne činnosť, práca na sebe, ktorou dosiahnem plné prijatie samej seba. Bude to taká systematická a dlhodobá práca, kde opäť nájdem samu seba.”
Barbora: “Pekne do hĺbky ste to popísali. Takže keď sa vrátime späť k vašej konštelácii a zohľadníte tieto nové informácie, ktoré sú prezentované kameňom – anjel, aký to má vplyv na vašu sebahodnotu?
Adriana: Pauza. “Sebahodnota má tendenciu ísť ku mne (k zlatému kameňu), ale pomaly, nie šup-šup.” Pauza. “A ten strach akoby sa vzďaloval.. ale bude tu, on neodchádza. Jeho sa nedá len tak zbaviť. Ale už nie je tu v tomto poli priamo predomnou.”
Barbora: “Skúste teraz vybrať vašu ideálnu žiarivú vytúženú budúcnosť a umiestniť ju.” (V tomto prípade nie je potrebné špecifikovať budúcnosť. Ak by sme na ďalšom stretnutí konštelačne pracovali na traume z detstva súvisiacej s mamou, vtedy by som ju hneď na začiatku práce vyzvala sformulovať zámer, ktorý je kľúčový.)
Adriana: “Keby som si mala dať pred seba niečo, čo je moja žiarivá budúcnosť, takto pred seba, tak ten strach je ďaleko od toho. A tá sebahodnota ide potom ku mne”(smerom k zlatému kameňu, ku kameňu – potenciál, ku kameňu – vnútorné dieťa, ku kameňu – anjel)“…
…až sa ku všetkým kameňom zaradí a ja sa potom môžem so všetkými kameňmi približovať k tej mojej budúcnosti, k tomu môjmu vytúženému cieľu. Toto je ten ideálny stav, ku ktorému smerujem.” Klientka vyzerá veľmi spokojne a uvolnene, má jemný úsmev na perách.
Nechávam klientku vychutnať si tento harmonický stav. Neskôr pokračujem k celkovému zhrnutiu.
Barbora: “Čo ste si uvedomili počas našej spoločnej práce?”
Adriana: “Že musím niečo so sebou robiť.” Klientka sa smeje. “Teraz vážne. Krásne sa poodkrývali veci, wau. Je úžasné pozrieť sa na to, čo je schované pod povrchom. A uvedomenie, že chcem na sebe systematicky pracovať. Som namotivovaná. 🙂 Veľmi sa teším, naozaj!”
Barbora: “Bolo pre mňa radosťou spevádzať vás v tomto vašom objavovaní, ďakujem za dôveru.”
***************
Konštelačné sedenie trvalo približne 60 minút a počas tohto času sa ukázali mnohé vrstvy Adrianinho podvedomia. Klientka získala nové vhľady a informácie, ktoré ju dostali z úrovne hanby, strachu, apatie do úrovne odvahy urobiť krok k túženej zmene. V Adriane sa aktivovala zdravá časť psychiky a teraz disponuje väčšími zdrojmi, ako na začiatku práce (to bolo cieľom tejto konštelácie). A to je skvelá východisková pozícia, kde má pri ďalšej duševnej práci Adriana silu ustáť kontakt s traumatizovanou časťou psychiky.