Kraniosakrálny systém
Hlavnou zložkou kraniosakrálneho systému je pevná, nepriepustná, trojvrstvová membrána (vonkajšia membrána sa nazýva Dura Mater), ktorá je naplnená mozgovomiechovou tekutinou. Dura Mater sa pripája k vnútornej časti lebky (kranio) a ku krížovej kosti a kostrči na konci chrbtice (sakrálna), preto „kraniosakrálna“. Dura Mater tvorí kompletný obal alebo trubicu (niekedy nazývanú duralová trubica) okolo mozgu a miechy, centrálneho nervového systému tela. Mozgovomiechový mok dodáva životne dôležité živiny do mozgu a miechy a cirkulujú v ňom hormóny, neurotransmitery a imunitné bunky.
Fasciálny systém
Fascie sú väzivové štruktúry, ktoré obaľujú svaly, orgány a dokonca aj cievy či nervy. Je dokázané, že nie sú iba na povrchu svalu, ale aj vo vnútri medzi jednotlivými vláknami. Majú rôznu hrúbku s určitou vlastnosťou a funkciou pre danú oblasť, v ktorej sa nachádzajú. Fascie sú aj hlboko v tele, kde tvoria rôzne prepážky, dutiny, membrány ai. Jednoducho povedané sú všade a spájajú všetko so všetkým a so všetkým tiež komunikujú. Tým, že fascia prechádza v inú fasciu alebo na ňu nadväzuje, by sa dalo povedať, že je človek obalený v jednej veľkej fascii. Menšie zmeny v ktorejkoľvek časti siete ovplyvňujú rozloženie napätia v celej sieti.
Kraniálny rytmus
Činnosť kraniosakrálneho systému je podobný hydraulickej pumpe, ktorá zabezpečuje produkciu, cirkuláciu a vstrebávanie mozgovomiechového moku, čím vytvára kraniálny pulz alebo rytmus. Kraniálny rytmus je oddelený a odlišný od pulzovej frekvencie (rytmus krvného obehu) a frekvencie dýchania (rytmus dýchania). Kraniálny rytmus je zvyčajne 8 až 12 cyklov za minútu. Prenáša sa do všetkých častí tela cez fasciálny systém, ako vlnenie kameňa hodeného do tichého jazierka, a možno ho sledovať ľahkým dotykom takmer na akejkoľvek časti tela. Hydraulické čerpadlo kraniosakrálneho systému je jemný kývavý pohyb (flexia a extenzia) sfenoidálnej kosti na véčkovom kĺbovom spojení so záhlavnou kosťou.
Zdroje dysfunkcií
Rôzne zranenia a stres môžu spôsobiť štrukturálne odchýlky alebo nerovnováhu v lebečných kostiach a pripojovacích membránach dura mater. To môže mať za následok narušenie normálneho vzostupu a poklesu tlaku mozgovomiechového moku v duralovej trubici, čo často vedie k nahromadeniu nadmerného tlaku, ktorý spôsobuje mnohé dysfunkcie.
Vo fasciálnom systéme môže hlboká fascia zhrubnúť a stratiť pružnosť v reakcii na chronické napätie vo svaloch. Fyzickými zraneniami, operáciami alebo chorobami vzniká zjazvené tkanivo, ktoré je kratšie a menej pružné ako pôvodná fascia. Na kolagén vo fasciách má vplyv horúčka, chronická dehydratácia, rôzne chemikálie a hormóny, ktoré môžu spôsobiť “zlepenie” svalov, kedy sa nebudú môcť po sebe posúvať (zdravá fascia zabezpečuje hladké kĺzanie).
Filozofia CST: Múdrosť tela
Kraniosakrálna terapia vyrastá z filozofie, že ľudské telo je komplexný, holistický systém s inteligenciou a pamäťou až po bunkovú úroveň. Táto inteligencia a pamäť zahŕňa vnútorné znalosti o jej optimálnom funkčnom stave (homeostáza), znalosti o tom, čo môže byť v ktoromkoľvek momente v poriadku s akoukoľvek jej časťou, a znalosti o tom, čo potrebuje, aby sa sama vyliečila z akéhokoľvek zranenia alebo dysfunkcie. Avšak kvôli poruchám v kraniosakrálnom systéme alebo fasciálnom systéme nemusí mať telo potrebnú životnú energiu, aby sa samo úplne zotavilo z určitých zranení alebo dysfunkcií. Telo je ochotné prijať pomoc od inej osoby, aby prekonalo tieto zátarasy alebo bariéry v samoliečbe. V CST prevládajúci predpoklad nie je „terapeut vie najlepšie“, ale skôr „telo vie najlepšie“.
Benefity CST
Kraniosakrálna terapia zlepšuje prirodzené procesy hojenia tela a bola účinná pri širokom spektre zdravotných problémov spojených s bolesťou a dysfunkciou, vrátane migrénových bolestí hlavy, traumatických poranení mozgu a miechy, chronických bolestí krku a chrbta, ťažkostí s motorickou koordináciou, stresu a problémy súvisiace s napätím, poruchy centrálneho nervového systému, syndróm temporomandibulárneho kĺbu (TMJ), chronická únava, neurovaskulárne alebo imunitné poruchy, skolióza, detské poruchy, posttraumatická stresová porucha, poruchy učenia a poruchy spojivového tkaniva.
Kontraindikácie
Stavy po nedávnych náročných úrazoch a fraktúry lebky, čerstvé zlomeniny lebečnej kosti, krížovej kosti, kostrče alebo chrbtice, intrakraniálne alebo intraspinálne krvácanie, intrakraniálne procesy vyžadujúce priestor (tumor), epidurálne a subdurálne hematómy alebo aneuryzmy v rámci kraniosakrálneho systému, kompresia mozgu, predĺženej miechy alebo miechy.