Focusing, v preklade sústredenie, zameranie pozornosti je proces založený na zážitkovom počúvaní, ktorý vyvinul Eugene Gendlin. Je to účinný spôsob interakcie s vrodeným poznaním tela a vedie k vzájomnému rešpektu, autentickosti a súcitu.
Technika Focusing je výborná v tom, že pracuje s telesnými pocitmi, ktoré sú previazané so psychickým obsahom. Najprv hľadáme pociťovaný zmysel (=somatika, telesný vnem, telesný pocit), ktorý sa následne snažíme uchopiť do slov, obrazu, zvuku. Overujeme, či spolu ladia. Ďalej môžeme klásť rôzne otázky: Čím to je, že je to také? Aký to dáva zmysel, že to takto cítim? atď. Prijmeme všetko, čo sa pri posune objaví.
Tým, že pracujeme so somatikou a “vypíname” hlavu, naše názory a pamäť, hľadáme iba správne výrazy k pociťovanému zmyslu, dokážeme ísť veľmi efektívne a za krátky čas do jadra problému, sme svedkami viacnásobných posunov a uvoľňujúcej katarzie a v prípade traumatického zážitku aj opätovného čiastočného spojenia traumatizovanej časti, časti prežitia a zdravej psychiky.
„Focusing Vám umožní nájsť to miesto, kde je Váš život zablokovaný, spomalený alebo v kŕči. A umožní Vám to zmeniť. Umožní Vám žiť z hlbšieho miesta ako sú vaše myšlienky alebo pocity“.
Eugene Gendlin
Kazuistika:
Najprv som sa Zuzky opýtala, či by mohla vymenovať všetky oblasti, ktoré by chcela vo svojom živote zlepšiť. Bolo ich 11. Podľa subjektívneho Zuzkineho hodnotenia sme roztriedili témy do troch skupín podľa psychickej náročnosti. Vylúčili sme skupiny s najmenšou a najväčšou emočnou náročnosťou. Dôvod: nechceme riešiť príliš zahlcujúce témy, ani príliš vlažné témy. Ostala skupina tém so strednou náročnosťou a z tej Zuzka vybrala jednu tému, ktorej sa budeme venovať.
Téma Zajakávanie.
Dodávam, že ďalších 5 tém zo zoznamu sa priamo dotýkalo tejto vybranej témy a 3 témy sa dotýkali okrajovo. Čiže venovanie sa tejto téme zasiahlo širšiu oblasť, ktorú Zuzka označila za dôležitú pre osobný rast.
Zuzka po skúsenostiach vedela, ako budeme pracovať, takže sme mohli ísť hneď na to. Terapia trvala 30 minút.
Zuzku počas procesu vediem k tomu, aby všetok psychický obsah (myšlienky a emócie) preciťovala na tele. Sú momenty, kedy to ide samé a plynule, niekedy sa k fyzickým pocitom pridávajú obrazy a symboly, ktoré psychika sama ponúka. Úlohou terapeuta je byť vnímavý voči príbehu, ktorý sa počas Focusingu u klienta odohráva a periodicky a v pravý čas smerovať klientovu pozornosť k telu. Dodávam, že Zuzka mnohokrát sama prišla k svojmu telu skontrolovať, čo sa zmenilo. Bola vnímavým klientom a veľmi dobre sa mi s ňou pracovalo.
Pozadie Zuzkinej témy:
Zuzka žila niekoľko rokov s človekom s narcistickou poruchou osobnosti, denno denne zažívala rôzne manipulačné techniky a útoky, ktoré významne znižovali jej sebahodnotu. To, čo prežila, sa dá označiť ako traumatický zážitok, nastalo u nej rozštiepenie psychiky na štandardné tri časti:
Traumatizovaná časť – odštiepená časť psychiky, častokrát je u ľudí úplne vytesnená. V Zuzkinom príbehu, ktorý sa ukázal počas Focusingu, súvisí so stratou pokladu, prsteňa.
Časť prežitia – chráni traumatizovanú časť. Aktívna v čase subjektívneho pocitu ohrozenia, pričom reálne ohrozenie mohlo už dávno pominúť. Niektorí ľudia prežívajú veľkú časť svojho života z časti ohrozenia. V príbehu sa táto časť psychiky ukazuje od samého začiatku a má rôzne podoby – od pocitu ťažoby, hnusu, zápachu, bubliny až po stelesnenie v postave Gluma, ktorý prechádza určitým procesom, tak ako sa terapia posúva vpred.
Zdravá časť – obsahuje všetko pôvodné a zdravé, človek vie zdravo posúdiť, či hrozí reálne nebezpečenstvo. V príbehu sa vyskytuje v súvislosti so spomienkou na to, aké to bolo pred traumatickým zážitkom a taktiež po katarzii, ktorá priniesla čiastočnú integráciu odštiepenej traumatizovanej časti a premenu časti prežitia na zdravú časť psychiky.
PROCES
Barbora: Keď sa nacítiš na tvoju tému, kde v tele by si ju lokalizovala?
Zuzka: Cítim trochu tlak na hrdle. Zvyšok tela je v poriadku. Akoby malá kovová lyžička na hrdle, chladí. Tlak na bruchu, mierny. Pocit hrubého hrdla, hlasová trubica tenučká.
Bublina v bruchu, presúva sa. Pozornosť teraz ide na tú bublinu a nemôžem sa sústrediť na hrdlo a na to, čo hovorím.
Opäť bublina, behá po bruchu, hrudníku až k hrdlu. Je to niečo nekľudné, nepríjemné, zatuchlé, zapáchajúce, ako niečo z rybníka. Niečo nezdravé. Stále v bruchu, hrudníku, hrdlo je stiahnuté. Ostalo to v bruchu, trochu sa to zmenšilo. Bublina sa zahustila, to bahno z rybníka je husté. Je to nešťastné a zahlídá, kto ho zase vyruší. Taká ťažoba medzi orgánmi v bruchu. Vždy keď chcem niečo povedať, na čom mi záleží, tak sa to prebudí a je to strašne nekľudné. Také šedozelené. Napuchnuté, nespokojné, nešťastné a vadí mu, keď ho vyrušujem. Vie sa to veľmi hnevať a robí to neplechu v bruchu. Je to ako sliz, ktorý sa rozpleskne o nejaký povrch a potom po čase zlezie dole. Unavené hrdlo, ako vykričané po koncerte. Ako keď chceš niečo povedať a nejde to, chce to veľkú námahu.
Teraz sa mi to prelieva v bruchu. Stelesnenie, zahustený hnus. Ako keď sú nepríjemní ľudia, ani sa k tomu nechceš priblížiť, lebo je to veľmi zlá energia.
Vždy, keby som chcela niečo povedať, tak ma to zabrzdí. Ono to ani nie je zajakávanie, ale bráni mi to hovoriť veci, ktorým prikladám váhu, odborné veci. Vyjadriť svoj názor nie je problém, síce sa mu to nepáči, ale nedrží ma.. ale odborné veci, to mi drží teda riadne.
Je to trochu ako ten Glum z Pána prsteňov. Už by tu dávno nemal byť, je to taký obstaróžny škret. Ohyzdný, do zelena. Dávno mal byť po smrti a furt sa drží. On je taký strážca a stráži, aby z toho hrdla nevyšlo niečo, čo ho ohrozuje. Vždy, keď chcem niečo povedať, tak ho to vyplaší a také ručičky vyziablé, ako ten Glum, dá na to moje hrdlo a zastaví to. Stenší mi hrdlo. A mám teraz opäť pocit unaveného hrdla.
Barbora: Aký je vzťah medzi tou bublinou a Glumom?
Zuzka: Nie je to vzduchová bublina, ale napustená tým slizom a to je vlastne ten Glum.
Milášek je náš. Bojí sa, že o niečo príde. Stal sa z neho taký ohavný maly škret. Ostal tu.
(Zuzka si chytá pravý bok.)
Barbora: Pravý bok, pečeň.
Zuzka: Nemá moc sily, ale škodí, chce niečo pre seba a nemá moc to povedať, že “to je moje”. Že si to vezme. Musí sa k tomu uchýliť v tejto hroznej podobe. Nikdy nemá kľud.
A to mi pripomína, že nemám tú kondíciu, že sa rýchlo zadýcham, keď idem do kopca, alebo pri nejakej námahe, keď sa porovnávam s inými, mne podobnými ľuďmi.
Barbora: Keby si mala ísť opäť k tomu obrazu Gluma, resp. bubliny naplnenej slizom a k tomu miestu, kde sa v tele nachádza…
Zuzka: Tá bublina je kožený vak a vnútri je tá tekutina a má to tvar toho Gluma, s tými rukami a rozplesne sa to, rozhodí ho to od zlosti .. pocit ťažoby veľkej, ide to cez hrudnú kosť, tie ručičky tenké. Nemá tú moc, aby niečo prikázal..
Barbora: Dobre, a čo by teda chcel ten Glum?
Zuzka: No vidíš, to vôbec netuším. Chcel by mať kľud, ale vôbec neviem ako. Je veľmi nespokojný sám so sebou. On sa tak iba prevaluje.. Snaží sa iba ležať, aby mu to nespôsobovalo nepríjemné pocity, keď sa hýbe, tak sa v ňom váľa ten hnus a robí mu to zle. Tak si našiel také miestečko, kde sa schoval a snaží sa byť nehybný, ale vždy, keď chcem povedať niečo dôležité, tak ho to prebudí a preto nemá kľud a musí to furt strážiť. Je v takej navlhnutej jaskyni, odkvapkáva tam voda, ten vzduch zatuchnutý, studený, vlhký, Glum tam leží na kameni, tisícky rokov.
Barbora: Máš pocit, že on niečo chce?
Zuzka: Asi ten kľud alebo smrť, ak to znamená kľud.. hmm.. je mu ťažko, je mu nepríjemne a nechce tam byť..
Barbora: Choď za tým, že on chce kľud.
Zuzka: Rád by sa zmenšil do formy machu, ktorému je na takom vlhkom kameni dobre. Každý dotyk ho len rozdráždi, a potom sa zas ukľudní. Aj keď ho chcem len pohladiť, aj napriek tomu, že je nechutný, tak ho to nachvíľu rozhodí.. ale trochu sa zmenšuje..
Barbora: Dobre, poďme teraz na to rozdráždenie, dôvod.. Prečo sa vlastne rozdráždi?
Zuzka: No, nejak mu to ubližuje, keď hovorím niečo. Určitý typ reči mu ubližuje. Ako keby ho to prebudilo a urobí to s ním toto. Že to ani nerobí on, ale ono ho to rozruší.
Barbora: Môžeš ísť za tým? Ten moment, keď niečo hovoríš, čo ho najviac dráždi a on takto reaguje, ako popisuješ.
Zuzka: Nemá to pod kontrolou, toto svoje konanie. Možno preto ho to tak bolí a dráždi, že to nemá pod kontrolou. Pokiaľ ja niečo hovorím a toto on urobí, tak ho chápem, že sa snaží zabrániť mi to hovoriť.
A možno sa chce zmeniť na ten mach, ale keď si ho predstavím ako ten mach, tak tam proste furt je, zavadzia tam trochu, neškodí, ale je tam ťažoba. Možno by mohol v tej jaskynnej vode niekam odísť.
Barbora: Možno, keď mu pomôžeš nájsť to, čo je za jeho chovaním, tak to je tá cesta. Nie že poslať ho niekam, poslať ho do vody alebo zmeniť na mach, ale ísť za tým (a to vyžaduje určitú energiu, pozrieť sa na to) a skôr to tak preciťuj na tele to rozdráždenie..
Zuzka: On je ten Glum, kedysi dávno bol strážca nejakého pokladu (poklad = odštiepená traumatizovaná časť psychiky) a bola to zodpovedná sústredená práca a niečo sa mu vymklo z rúk alebo mu tam vtrhli útočníci (traumatický zážitok), vzali mu ten poklad a on stratil tú úlohu, ale nemôže odtiaľ ísť preč, takže sa z neho stal ustráchaný a nešťastný, zakrnelý a slabý strážca (časť prežitia, z ktorej Zuzka teraz bežne funguje). On sa snaží plniť tú úlohu, ale ten poklad tam už nie je, ani ten prsteň. A má to niečo s tým hrdlom. To je akoby ten vstup k tomu pokladu, čo tam kedysi strážil. Mohol to byť krásny a vznešený bojovník (krásny bojovník + poklad = integrita, to, čo Zuzka mala pred traumou), ktorý mal túto úlohu, niekto ho prepadol, ukradol mu to…
Vieš, ako to bolo kedysi? Hrdosť im (bojovníkom, ochrancom) nedovolila ďalej žiť, keď zlyhali, tak sa zabili, ale on tu zostal a stal sa z neho tento chudák, úbožiak zúfalý, ktorý nemá svoj kľud. Možno mu zobrali aj tú zbraň, ktorou by sa bol zabil, žiadne harakiri ale nemôže byť. Možno je taký zúfalý, že tam ostal uväznený. A z toho jeho pokladu sa teší niekto iný! Čo mi to pripomína, že? (Zuzka má na mysli svojho expartnera) Presne, niekto neprávom si vzal niečo, čo bolo jeho. Hmm? Z toho mi idú slzy… A on tam ostal uväznený a oni žili krásny a bohatý život.. Bohatý z toho, čo bolo jeho a k tomu navyše zlyhal (Zuzka má pocit, že expartner jej vzal časť duše, sebahodnoty, ponížil ju). Vidíš, z toho sa mi chce úplne plakať. Hmm, no.. možno by len chcel spáchať svoje harakiri, aby odišiel so cťou. No? On chce. (touto katarziou sa traumatizovaná časť psychiky a časť prežitia sa túžia uzdraviť)
Barbora: (som ticho, sledujem proces)
Zuzka: Zúžila sa mi dýchacia trubica, ako keby z neho vyšiel Aladin, ako keď vychádza z fľaše džin.. Ako keby sa tá bublina pukla, oschla, vyliezol z nej prachový dym.
Barbora: To sa stalo po tej samovražde?
Zuzka: Ano. Je prepustený. Ale ostala tam po ňom mokrá jaskyňa a bublina so zaschnutým obalom a malinkatý Glumíček, ktorý by sa mohol vrátiť.. pre istotu.
A už duch odišiel preč, ale je tam tá jaskyňa.. chcelo by to ísť von do prírody. Je to tam ťažké, vpravo na boku (oblasť pečene), ale už nič neputuje, hrdlo ešte nie je slobodné, ale je cítiť, že zmena nastala. Pocit ťažoby. Chcelo by to nejaký obrad, prijatie.
Barbora: Presne to ma napadlo, že teraz je ten čas, vľúdne a s pokojom prijať celý proces, ktorého sme boli svedkami a aj keď ešte ostali nejaké nepríjemné pocity, poďakujeme za to, čo sa mohlo premeniť alebo odísť.
Zuzka: Mení sa to celé na kameň obrastený kvetinami, už je to vonku, je to pekné. To je tá moja pečeň – kameň.
Barbora: Ako sa cítiš po tomto celom procese?
Zuzka: Necítim, že by som mohla robiť všetko slobodne, tak ako chcem, ale tu (pečeň) to cítim, že Glum je prepustený ako džin a môže oddychovať. A je tam schovaný malý Glum, pre prípad.
(Prichádza ďalší posun) Ale on by sa mohol transformovať do takého bojovníka ako je Aladin, široké nohavice, vytočené čižmy, šabla, krasný, opálený, jasné oblečenie – tak na takého by sa mal zmeniť ten malý Glum. Na niekoho, kto ma môže znova ochraňovať a byť tam, aby som mohla slobodne rozprávať to, čo je správne ( = zdravá psychika, integrita).
Barbora: A vieš si predstaviť, že by tam niečo také mohlo vojsť do oblasti pečene?
Zuzka: Nie je to vnútri, ale je to tu pri mne. Transformovalo sa to na niečo takéto krásne. Že sa ten malý škret zmenil na takéhoto krásneho bojovníka, ktorý je vždy pripravený..
Barbora: Waw, tu sa dejú veci! 🙂
Zuzka: Je to perfektné! 🙂
Barbora: Premýšľam, či je proces ukončený. Čo myslíš?
Zuzka: (K Zuzke prichádzajú posledné vnemy a ostáva s nimi) Postarať sa o tie kvetinky, ale to chce tiež čas… ako keď všetko ľahne popolom a potom sa to opäť postupne zazelená. Tak to sa lieči takto – tým machom a tými kvetinami..
A už to nie je jaskyňa, ale už je to v lese, lúka, také príjemné miesto, kde si chceš oddýchnuť..